Čo je inflácia, aké sú jej príčiny a ako sa meria?

Čo je inflácia

Inflácia je ekonomický termín, ktorý označuje všeobecný nárast cenovej hladiny v ekonomike. Tento jav vedie k zníženiu kúpnej sily peňazí, čo znamená, že za rovnaké množstvo peňazí je možné kúpiť menej tovaru alebo služieb. Inflácia je jedným z kľúčových ukazovateľov, ktorý sledujú ekonómovia a politici, pretože jej vysoká miera môže mať negatívne dôsledky pre ekonomiku.

Slovo inflácia pochádza z latinského slova „inflare“, čo znamená nafukovať alebo zväčšovať objem. V kontexte ekonomiky to odkazuje na „nafukovanie“ cien tovarov a služieb.

Aké sú príčiny inflácie

Dopytová inflácia

Existuje niekoľko hlavných príčin inflácie. Prvou je tzv. dopytová inflácia, ktorá nastáva, keď je dopyt po tovaroch a službách väčší ako ich ponuka. To môže byť spôsobené napríklad rastom populácie, zvýšením príjmov obyvateľstva alebo zvýšením vládnych výdavkov.

Nákladová inflácia

Druhou hlavnou príčinou je ponuková inflácia. Tá nastáva, keď sa zvyšujú náklady na výrobu tovarov a služieb. To môže byť spôsobené napríklad rastom miezd, zvýšením cien surovín alebo zvýšením daní.

Vstavaná inflácia

Tretím typom inflácie je tzv. vstavaná inflácia. Tá je spôsobená očakávaniami o budúcom vývoji inflácie. Ak sa napríklad očakáva, že inflácia bude v budúcnosti vysoká, zamestnanci budú požadovať vyššie mzdy už teraz, čo môže viesť k rastu inflácie.

Každý z týchto typov inflácie môže mať rôzne dôsledky pre ekonomiku a vyžaduje si rôzne politické opatrenia na jej kontrolu.

Druhy inflácie

Inflácia sa môže prejavovať v rôznych formách, ktoré sú definované na základe rýchlosti rastu cien. Medzi najznámejšie druhy inflácie patria:

• Mierna inflácia: Tento druh inflácie je charakterizovaný pomalým a stabilným rastom cien. Mierna inflácia je považovaná za normálnu súčasť zdravej ekonomiky. Pohybuje sa medzi 1% – 10% ročne.
• Cválajúca inflácia: Pri tomto type inflácie ceny rastú veľmi rýchlo, často v dvojciferných percentách ročne (10% - 100%). Cválajúca inflácia môže viesť k ekonomickej nestabilite a strate dôvery v peniaze.
• Hyperinflácia: Toto je extrémna forma inflácie, pri ktorej ceny rastú tak rýchlo, že mena stráca svoju hodnotu. Hyperinflácia je veľmi deštruktívna a môže viesť ku kolapsu ekonomiky. Pohybuje sa od 100% – 1000% ročne.

Vplyv inflácie na ekonomiku

Inflácia má významný vplyv na ekonomiku a na životy jednotlivcov. Medzi hlavné vplyvy inflácie patria:

• Zníženie kúpnej sily: Keď ceny rastú, hodnota peňazí klesá, čo znamená, že ľudia si môžu dovoliť menej tovarov a služieb za rovnaké množstvo peňazí.
• Narušenie ekonomickej stability: Vysoká inflácia môže viesť k ekonomickej nestabilite, keďže firmy a spotrebitelia majú ťažkosti s plánovaním do budúcnosti kvôli neistote ohľadom budúcich cien.
• Narušenie distribúcie bohatstva: Inflácia môže viesť k narušeniu distribúcie bohatstva v spoločnosti. Napríklad, ľudia s pevnými príjmami môžu byť znevýhodnení, pretože ich príjmy sa nezvyšujú rovnako rýchlo ako ceny.
• Vplyv na úrokové sadzby: Centrálna banka môže zvýšiť úrokové sadzby na kontrolu inflácie, čo môže mať vplyv na úverovú dostupnosť a investície.

Každý z týchto vplyvov môže mať významné dôsledky pre ekonomiku a životy ľudí, preto je dôležité monitorovať a riadiť infláciu.

Aktuálna situácia inflácie na Slovensku

Inflácia na Slovensku sa neustále mení v závislosti od mnohých faktorov, vrátane globálnych ekonomických podmienok, domácich ekonomických politík a zmien v dopyte a ponuke tovarov a služieb.

Najvyššia inflácia predstavovala hodnotu 15,40 % vo februári 2023. Obrat nastal v máji 2023, keď spotrebiteľské ceny tlmili rast tretí mesiac za sebou a inflácia klesla na 11,9 %. Spomaľovanie rastu inflácie v máji ovplyvnilo najmä zmeny v ekonomike a politikách.

Národná banka Slovenska sleduje a analyzuje vývoj inflácie a v prípade potreby prijíma opatrenia na jej kontrolu. Napriek tomu, že tempo rastu cien začalo spomaľovať, inflácia na Slovensku ostáva jednou z najvyšších spomedzi krajín Európskej únie.

V nasledujúcom Grafe môžeme vidieť ako sa vyvíjala inflácia na Slovensku od roku 1994 do roku 2023.

source: tradingeconomics.com

Porovnanie inflácie v rôznych krajinách

Inflácia sa líši v rôznych krajinách v závislosti od ich ekonomických podmienok, politík a ďalších faktorov.

25 krajín s najvyššou infláciou v roku 2023

Zdroj: tradingeconomics

25 krajín s najnižšou mierou inflácie v roku 2023

Zdroj: tradingeconomics

Ako sa meria inflácia?

Inflácia sa meria pomocou rôznych indexov, ktoré sledujú zmeny v cenách tovarov a služieb.

Index spotrebiteľských cien (CPI)

Najbežnejším spôsobom merania inflácie je pomocou spotrebiteľského cenového indexu (CPI). Nazýva sa aj index životných nákladov a odráža zmeny vybraných cien tovarov a služieb, ktoré spotrebitelia nakupujú. Výber výrobkov v koši určuje štatistický úrad na základe prieskumu. Výsledkom je spotrebný kôš, ktorý zodpovedá priemerným výdavkom domácností v danej krajine.

Index výrobných cien (PPI)

Index výrobných cien meria zmenu cien priemyselných výrobcov za suroviny a polotovary. Tento ukazovateľ môže poskytnúť informácie o zmenách v cenách výrobných sektorov a potenciálne indikovať budúce zmeny spotrebiteľských cien.

Jadrová inflácia

Jadrová inflácia je meraná prostredníctvom CPI s vylúčením určitých položiek, ktoré majú výrazné výkyvy cien, ako napríklad potraviny, energie a pohonné hmoty. Tento ukazovateľ poskytuje lepší pohľad na skutočný trend inflácie.

Kontrola inflácie

Infláciu je možné kontrolovať pomocou rôznych politických opatrení, vrátane:

Menová politika

Centrálna banka môže zasahovať do menovej politiky a to regulovaním množstva peňazí v obehu a úrokových sadzieb. Zvyšovanie úrokových sadzieb alebo zníženie množstva peňazí v obehu, napríklad predajom cenných papierov, má zásadný vplyv pri snahe znížiť infláciu.

Rozpočtová politika

Vlády môžu uplatňovať rozpočtovú politiku, ktorá zahŕňa výber daní, výdavky a reguláciu verejných financií. Rovnováha medzi vládnymi výdavkami a príjmami môže mať vplyv na infláciu. Pri boji proti vysokej inflácii môže vláda reagovať zvýšením daní alebo znížením výdavkov.

Politiky zamerané na dodávateľskú stranu

Politiky zamerané na dodávateľskú stranu sa snažia zlepšiť efektívnosť a produktivitu ekonomiky. Investície do infraštruktúry, vzdelania a inovácií môžu pomôcť zvýšiť dodávku tovarov a služieb a tlmiť infláciu.

Vplyv inflácie na eknomiku

Inflácia má významný vplyv na ekonomiku ako celok. Niektoré z hlavných aspektov sú:

• Vplyv na podniky: Inflácia môže ovplyvniť ziskovosť podnikov, náklady na výrobu a ceny tovarov. Podniky sa musia prispôsobiť meniacim sa podmienkam a zvážiť stratégie na udržanie konkurencieschopnosti.
• Nezamestnanosť a inflácia: Existuje substitučný vzťah medzi mierou inflácie a mierou nezamestnanosti: rast miery inflácie je sprevádzaný znížením miery nezamestnanosti a naopak. Tento jav popisuje Phillipsova krivka. Pokiaľ dôjde k dopytovej expanzii, tak inflácia rastie a miera nezamestnanosti klesne pod prirodzenú mieru, čo je spojené s vyšším dopytom firiem po práci a s rastom nominálnych miezd, ktoré sa premietnu do cien výroby.
• Dôsledky pre medzinárodný obchod: Inflácia môže mať vplyv na medzinárodný obchod, keďže meniace sa ceny a menové kurzy ovplyvňujú konkurencieschopnosť vývozu a dovozu.

Vplyv inflácie na úspory a platy jednotlivcov

Inflácia ovplyvňuje aj jednotlivcov vo svojich finančných rozhodnutiach. Niektoré z hľadísk sú:

• Úpravy miezd a platov: Inflácia môže mať vplyv na úpravy miezd a platov. V období vysokej inflácie môžu jednotlivci žiadať zvýšenie mzdy na udržanie svojej kúpnej sily.
• Finančné plánovanie a rozpočet: Inflácia vyžaduje od jednotlivcov prispôsobenie finančného plánovania a rozpočtu. Je dôležité zohľadniť rast cien pri plánovaní výdavkov a investícií.

Investičné stratégie

Inflácia ovplyvňuje aj investičné stratégie firiem. Rast reálnej úrokovej sadzby má vplyv na veľkosť úrokových platieb firmy a na ich celkové výdavky. Vedie to totiž k pesimistickým očakávaniam ohľadom vývoja budúceho dopytu, firmy sa boja odbytových problémov a znižujú tak plánované investičné výdavky.

Inflácia má svoje vlastné trendy a históriu. Niektoré z historických príkladov vysoko inflačných období sú napríklad inflácia v Zimbabwe v rokoch 2007 až 2008 alebo vývoj cien výrobkov počas ropnej krízy v 70. rokoch minulého storočia. V súčasnosti svet čelí globálnym tlakom na infláciu, a to najmä v dôsledku rastúcich cien surovín a medzinárodnej obchodnej politiky.

FAQ otázky

Čo je hyperinflácia?

Hyperinflácia je extrémna forma inflácie, kedy ceny rastú tak rýchlo, že mena rýchlo stráca svoju hodnotu. Tento stav je veľmi deštruktívny a môže viesť k ekonomickej kríze a kolapsu meny. Príkladom hyperinflácie je situácia v Zimbabwe v roku 2008, keď inflácia dosiahla astronomické hodnoty. Krajina sa dostala do deflačnej špirály, čo malo výrazný dopad na rast nezamestnanosti a pokles produkcii firiem.

Aký je rozdiel medzi infláciou a defláciou?

Inflácia a deflácia sú opačné ekonomické javy. Inflácia nastáva, keď ceny tovarov a služieb rastú, čo vedie k zníženiu kúpnej sily meny. Naopak, deflácia nastáva, keď ceny tovarov a služieb klesajú, čo zvyšuje kúpnu silu meny. Oba javy môžu mať významné dôsledky pre ekonomiku.

Ako inflácia ovplyvňuje moju peňaženku?

Inflácia priamo ovplyvňuje kúpnu silu vašich peňazí. Keď inflácia rastie, vaše peniaze strácajú na hodnote, pretože za rovnaké množstvo peňazí môžete kúpiť menej tovarov a služieb. To znamená, že ak je inflácia vysoká, vaše úspory a príjmy môžu strácať na hodnote.

Zdroje

https://www.worlddata.info/europe/slovakia/inflation-rates.php

https://nbs.sk/inflacia/

https://slovak.statistics.sk/

https://www.ecb.europa.eu/ecb/educational/explainers/tell-me-more/html/what_is_inflation.sk.html

https://sk.wikipedia.org/wiki/Infl%C3%A1cia_(ekonomika)